Ready to grow

5. dubna 2017 v 11:00 | Genie |  Me myself & I
Vzhľadom na to, že som už viac ako týždeň zatvorená doma kvôli chorobe, nemám motiváciu písať článok o cvičení, to príde keď sa konečne dostanem z bytu do gymu alebo aspoň na čerstvý vzduch. Včera som si dala nabiť svoj fitbit, ale bohužial keď mám na ňom za deň ledva viac než 1000 krokov, dala som ho radšej z ruky dole . Zajtra by som mala už ísť do školy a v piatok na tréning, tak sa aj teším.
Keďže som už dopozerala všetky série seriálov na ktoré som sa tak tešila, ostalo mi len čítať knihu a nad všetkým ešte viac rozmýšlať.. O tom ako sa nad všetkým zamýšlam a relaxujem, bude tento článok.

Ako to u mňa teraz vyzerá?
Každé ráno vstanem, spravím si raňajky a môže mi trvať aj 30 minút kým ich zjem a nikto ma nenaháňa, som si doma sama sebe pánom (keďže ostatní sú buď v práci alebo tak..), potom si môžem napustiť bublinkový kúpeľ, zacvičiť si jógu, meditovať.... Robiť hocičo na čo mám chuť..

Poobede si vypýtam učivá od spolužiakov, ale len tie ktoré viem že odomňa budú učitelia vyžadovať. No keď zo dňa, kedy boli kamaráti v škole do 15:00 si opíšem 3 strany učiva zistím, aký nedomyslený je ten náš školský systém,a keď počúvam od výmenných študentov zo zahraničia ako škola funguje u nich, niekedy im naozaj závidím, ale to som odbočila.

Jednoducho povedané, keď sa zrazu nenaháňam a mám tú možnosť (aj keď vďaka chorobe) spomaliť, uvedomím si koľko vecí si ani nevšímam, ako málo času venujem samej sebe... Potom prichádzajú aj tie zranenia zo športu a zo stresu. Konečne som sa zamyslela nad tým,akým smerom by som si priala aby sa môj život posúval ďalej.
V mojom okolí (najmä v škole) sú ľudia, ktorých som pomenovala ako Vyciciavačov energie. Zrazu som bez nich, neoxidujú okolo mňa a ja sa cítim kľudnejšia, pokojnejšia a šťastnejšia. A keďže je to škola, nemôžem sa ich zbaviť, ale môžem ich ignorovať a nepripúšťať si ich k sebe. A presne to sa chystám urobiť.

Chcem sa posunúť, najmä tak vnútorne ďalej, neodsudzovať druhých, vyciciavačom nedovoliť aby ma vyciciavali :D :D, nájsť si viac času pre seba, vedieť si aj oddýchnuť, nestresovať sa nad vecami, ktoré nemôžem ovlyvpniť a ktoré sú nepodstatné.
Týždeň mimo od všetkých, len sama so sebou, mi dal veľa, najmä keď sa takmer po roku na chvílu zastavíte a zamyslíte, že sa nonstop len niekam a za niečím naháňate.
art, flowers, and yourself image
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 B. B. | Web | 5. dubna 2017 v 18:25 | Reagovat

Hezký článek a s těmi lidmi kolem mě to mám dost podobné.
Nicméně, pro mě stejně asi navždy zůstane největším relaxem dlouhá koupel s pěnou a stimulace mozku díky ASMR (vezmi si sluchátka a pusť si slečnu GentleWhispering - úžasný!).

2 Elif Elif | Web | 6. dubna 2017 v 12:38 | Reagovat

Verim ze nedovolis vyciciavacom aby ta vyciciavali :-D vtipne ale trefne si to napisala, aj som sa pousmiala...tiez mam v okoli par takych vyciciavacoch..hlavne je si ich nepripustat blizsie k telu a nikdy sa kvoli nim netrapit..zbavit sa ich zial niekedy neda no da sa s nimi naucit zit;) je moc fajn ze si sa na chvilku zastavila a prajem skore uzdravenie;)

3 E. E. | Web | 6. dubna 2017 v 18:07 | Reagovat

Nemoc je fakt na houby. Moje poslední nemoc (jestli se to za to dá považovat) zničila všechny mé cvičitelské plány do života. Uhm.

4 cler cler | Web | 11. dubna 2017 v 11:59 | Reagovat

Přesně.. pořád se na něčím honíme a zapomínáme na sebe.. je přece fajn si udělat den, kdy se budeme věnovat jen sobe :) zasloužený relax

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama